Matka sa na prvý pohľad líši od včiel robotníc veľkosťou. Meria asi 20-25 mm a po vyliahnutí má hmotnosť okolo 175- 200 mg, po oplodnení 225- 240 mg.Matka nemá zbieracie orgány, ani voskovotvorné a hltanové žľazy. Preto je odkázaná na kŕmenie včelami robotnicami.Vývoj matky je spočiatku taký istý ako vývoj robotníc. Z oplodneného vajíčka sa po troch dňoch vyliahne larvička, ktorá rýchlo rastie.Matka sa liahne hneď na 16. deň od položenia vajíčka. Hneď po vyliahnutí mladé včielky matku kŕmia medom..  Ak sa súčasne vyliahne viac matiek v úli, buď sa včelstvo vyrojí, alebo mladá matka, ktorá sa vyliahne prvá, ďalšie matky usmrtí.Párenie nastáva vo vzduchu mimo úľa. Mladá matka sa pári s niekoľkými trúdmi.Zo zásnubného preletu sa matka vracia s oplodňovacím znamienkom, ktorý vyčnieva z pošvy. Sú to zvyšky z vytrhnutého pohlavného ústroja trúda. Na tretí deň po oplodnení je matka schopná klásť vajíčka. Niektoré matky kladú denne vyše 2500 vajíčok a za sezónu vyše 200 000 vajíčok. Matka kladie oplodnené ale i neoplodnené vajíčka. Z oplodnených vajíčok sa liahnu včely robotnice, prípadne aj matky, z neoplodnených iba trúd.V úli môže žiť len jedna matka, preto po vyliahnutí mladej matky stará odchádza s časťou včiel. Tomu sa hovorí, že sa vyrojili včely.Matka žije 2 až 6 rokov.

Včela robotnica

Včela robotnica je vlastne tiež samička včely medonosnej, ale má zakrpatené pohlavné orgány, a preto sa nemôže spáriť s trúdom. Dosahuje dĺžku 12-14mm a jej hmotnosť je 100mg. V našich podmienkach má včelstvo cez zimné obdobie asi 10 000 až 20 000 včiel a počas znášky 30 000 až 50 000 jedincov.Včela sa liahne na 21. deň od položenia oplodneného vajíčka do bunky. Z vajíčka sa na 4. deň vyliahne larvička, ktorú včely dojčičky kŕmia materskou kasičkou. Po troch dňoch ju kŕmia včely kŕmičky potravou zloženou z medu, peľu a vody. Po 6 dňoch larválneho vývoja včely bunku zaviečkujú a ďalších 12 dní v bunke prebieha premena na dospelú včelu. Včela sa liahne na 21. deň od položenia vajíčka prehryzie viečko a vyjde von z bunky .

Po vyliahnutí má mladá včela - mladuška svetlosivé zafarbenie, je slabá a nemotorná. Včely kŕmičky jej ponúknu med, alebo sa ho nacicia sama z najbližšej bunky so zásobami. Po 2 – 3 hodinách zosilnie natoľko, že začína pracovať. V prvých troch dňoch je čističkou. Čistí bunky, do ktorých bude matka klásť vajíčka alebo robotnice nektár, medovicu a peľ. Na 4. deň sa mladuška stáva kŕmičkou. Kŕmi štvordňové a staršie larvičky kŕmnou kašičkou, medom, peľom a vodou. Pri šesťdňovej robotnici sa zvyšuje sekrečná činnosť hltanových žliaz uložených v hlave, stáva sa dojčičkou. Kŕmnou kašičkou, ktorú produkujú jej hltanové žľazy, kŕmi mladé larvičky od ich vyliahnutia až do troch dní života. Na 12. deň sa začne činnosť voskotvorných žliaz, ktoré má robotnica na šupinkách bruška, stáva sa staviteľkou. Stavia včelie dielo. Na 18. deň života sa stáva strážkyňou - stráži letáč a robí orientačné prelety. Na 21. deň sa stáva lietavkou – nosí vodu, nektár, medovicu a peľ. Vodu, nektár a medovicu prináša v medovom vačku uloženom v prednej časti bruška a peľ v peľových košíčkoch umiestnených na 3. páre nôh. Lietavkou ostáva robotnica až do konca života. V období výdatnej znášky sa deľba práce značne mení. Za znáškou vyletujú len včely staršie ako 21-dňové a veľká časť mladušiek je zamestnaná tým, že odberá prinesený nektár a ukladá ho do buniek.V období intenzívnej činnosti žije robotnica 30 – 40 dní a v období bez znášky podstatne dlhšie. Dĺžka života robotníc závisí od výživy a práce. Ak robotnice dostávajú v období larválneho vývoja potravu bohatšiu na bielkoviny, ako včely jesennej generácie, žijú niekoľkonásobne dlhšie než včely v období rastu včelstiev, ktoré sa vzhľadom na veľké rozlohy plodu živia potravou chudobnou na bielkoviny. Na včely letnej generácie pôsobí negatívne aj práca .Na signalizáciu objavenia potravy včely používajú signalizačné tance . Rozoznávame dva druhy tancov — kruhový, ktorým včely upozorňujú na zdroj potravy nachádzajúci sa vo vzdialenosti asi do 100 m, a osmičkový tanec, nazývaný tiež kmitavý, ktorým tiež včely signalizujú potravu nachádzajúcu sa vo väčšej vzdialenosti ako 100 m. Čím viac kmitov urobia, tým vzdialenejší je zdroj paše. Včely majú dobrú orientáciu, a preto je nevýhodné meniť poradie úľov na novom kočovnom alebo i trvalom stanovišti.

TRUD

Trúd - geneticky samička, morfologicky :samček .
Je samček včely. Keďže vzniká z neoplodneného vajíčka, v skutočnosti má gény len od svojej matky. Je váčší ako robotnica a menej pohyblivý. Nepracuje. Jeho hlavnou úlohou je spáriť sa s mladou matkou.Liahne sa po 24 dňoch od položenia vajíčka. Je to o 3 dni viac ako robotnica a o 8 dni viac ako matka. Skutočnosť, že sa vyvíja tak dlho využíva klieštik, ktorý prednostne sa množí na trudiom plode.Funkcia trúda v úli je pomerne jednoduchá. Venuje sa túlaniu po plastoch, posedavaniu a v prípade pekného počasia i vyletávaniu z úľov. Trúd nepracuje ako robotnice. Bez problémov ho do úľa vpusti letáčová kontrola i keď pocháda z iného úľa a náhodou si už nepamätá z ktorého...Trúdi sa počas pekného počasia v úli nudia a tak vyletujú von a keďže nemajú starostlivosť so zberaním nektáru tak v každej lokalite si vytvoria tkzv. zhromaždisko trúdov. Tu prilietajú trúdi zo všetkých včelstiev z okolia. Práve sem priletuju. mladé matky na spárenie.Po spáreni sa s matkou trúd hneď zomiera. Ten, ktorý nemal to šťastie sa vráti do úľa a ak dožije jesene tak jari sa určite nedožije. Včelstvá v jeseni vyháňajú trúdov von z úľov. Najskôr ich separujú na prázdne plasty, kde hladujú a neskôr ich vysilené /vozením sa na ich chrbtoch/ vyženú von na letáč, kde končia svoj krátky, neplodný život.